reklama

Nechajte ma žiť!

Pred pár dnami sa na Hviezdoslavovom námestí uskutočnila akcia na podporu ľudí s mentálnym postihnutím. Išla som tam, aby som videla vystúpenie svojho známeho, bubeníka. Paradoxne jeho vystúpenie sa stalo tým posledným, čo ma zaujímalo.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Tamara
Tamara (zdroj: http://www.zpmpvsr.sk/)

Vďaka mojím sklonom nikdy nezapadať, som sa prihlásila túto zimu na kurzy ethnobubnovania. Na hodiny so mnou chodil aj jedna pani, Tamara. Bola mentálne postihnutá. Počas hodín, na ktoré som chodila s kamarátkou, som si zažala uvedomovať, ako sa k nim chováme. Nechcem vravieť že moja kamarátka je ignorant, no je reakcie boli také ako väčšiny. Ignorujeme ich alebo im až príliš dávame na javo sympatie. Neviem, čo je horšie a čo lepšie. Ignorancia alebo faloš ? Naše silene jemne úsmevy im nepomôžu. Keď sa vžijem do ich situácie, musím priznať, že by ma nepotešilo, keby so mnou niekto jednal inak ako s ostatnými.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tamara bola veľmi milá pani, ktorá obdivovala všetkých naokolo a najmä pána bubeníka. Ona si uvedomovala, že jej výkony boli technicky horšie ako tie naše, no nezobralo jej to radosť, ktorú ste na nej mohli vidieť, keď búchala do bubna. Znelo to tisíckrát krajšie ako keď náš pán inštruktor presne správne a znelo hral pesničku. Dávala do toho celé svoje srdce, a v ten okamžik pre ňu neexistovalo nič iné. Všetko, čo vždy robila, robila naplno, ako keby to bola ta posledná vec na svete. Neuvažovala o budúcnosti, neintrigovala, žila pre okamih, pre skutočnosť, pre tu chvíľu, ktorá je, a zo všetko sa tak detsky úprimne tešila. Pracovala usilovne, trénovala na bubnoch viac, ako my všetci ostatný dokopy. S každým sa pustila do reči, nikoho neodsudzovala. Nie ako, my , ja a kamarátka, ktorá si hneď na prvej hodine vytipovala ktorú polovicu ľudí, ktorých nebude mať rada a nevynechala príležitosť, na podotknutie výrazu na Vikingovej tvári ( bolo by netaktne uvádzať pravé meno) . Prečo sa potom mi, „ zdraví“ ľudia, chováme tak hnusne ? Prečo si myslíme, že my sme tí zdraví, prečo ? My, ktorí sa chováme tak hnusne a robíme toľko chýb. Chýb, o ktorých vieme dopredu. Tých, ktorých nie sme schopný ľutovať. My, ktorý si navzájom vedome ubližujeme? Nie, my nie sme zdraví.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Sedela som na lavičke pozorujúc program. Ľudia prechádzali okolo, niektorí zabodnuté pohľady do zeme, robili že nič nevidia, ďalší zrýchlili krok, niektorí sa pristavili a výsmešným pohľadom pozorovali dianie, zo smiechom sa otočili a kráčali ďalej. Radšej si vypočuli Dominiku Mirgovu, ktorej výkon nebol ani z jedného percenta taký dobrý ako výkony tých detí. Zdali sa im trápny, možno nedôstojný, smiešne, ja neviem . Prečo by ale títo ľudia nemohli žít normálne, šak sú presne takí ako my! Kto povedal, že nie. Majú dve oči, majú dve nohy, dve ruky, ústa, noc, jedia , spia, močia, myslia, majú sny a túžby, potrebujú priateľov, rodinu. JA nevidím rozdiel. Prečo mame pocit, že sme lepší ako oni? My, ktorí si vrážame nože do chrbta. Ohovárame jeden druhého, podkopávame si nohy, žijeme sami za seba. Druhého súdime podľa rečí, peňazí, postavenia, výzoru. Myslím, že nie iní, ale my sme tí horší. Vieme si zaplatiť účty, nakúpiť, samy cestovať, pracovať, zarábať, počítať logaritmy, zaujíma nás vojna v Iraku, preberáme veci o ktorých oni nemajú tušenia, áno.  

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A znamená to niečo ? Je nám to na niečo, keď aj tak skončíme samy. V prázdnom byte, s plávajúcou podlahou, vírivkou, skriňami plnými Hilfigera, každoročnou dovolenkou na Bahamách. Samy. Tešiac sa pri kúpe Lacoste tenisiek. Sú toto hodnoty? Spravili sme svet taký aký je. Oni nie sú zlý alebo nesprávny, možno len nepatria do toho čo sme vytvorili. Do sveta, kde sa nedokážeme tešiť z rozkvitnutých čerešní, z toho že vyšlo slniečko a my žijeme ďalší deň. Tento svet je zvrátený. A ani potrebujú našu pomoc aby sa s nim vedeli pobiť. Veterné mlyny na nich útočia na každom kroku.

Nemali by sme nimi pohŕdať. majú to, čo väčšine z nás chýba. Srdce.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A ďakujem jednému chlapcovi, ktorý mi dal svoje zrkadielko, ďakujem.

Katarína Šiborová

Katarína Šiborová

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáJa a moje druhe jaSvet okolo

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu